Dánsko a vikinské výpravy

ilustrační foto archiv SL

Jednoznačne najvzrušujúcejším obdobím dánskeho stredoveku bolo obdobie vikingov a svetoznáme vikinské výpravy. Vikinské obdobie možno datovať od konca 8. storočia až do konca 11. storočia. Jednou z najzaujímavejších otázok, na ktoré historici hľadali odpoveď, bola motivácia, alebo dôvody vikinských nájazdov. A našli sa hneď tri: koristnícke (prví vikingovia pochádzali nie z veľmi bohatej šľachty), obchodné (v 8. a 9. storočí vikinské výpravy dosiahli aj Rusko, Kaspické more a Irán). Vikingovia vyvážali otrokov, zbrane, kožušiny. Najznámejšie otrokárske centrum bol ostrov Samsť. Ďalším preukázateľným dôvodom bol vzdor šľachty voči upevňujúcej sa feudálnej kráľovskej moci a hľadanie slobodného sveta. Vikinské výpravy teda už od 8. storočia ovplyvňovali historické dianie v Európe. Vikingovia, nazývaní aj Normani, sa stali nočnou mórou Európy. Prenikli k Čiernemu, Stredozemnému a iným moriam. Objavovali sa v pobreží pobaltských krajín, Francúzska, Írska, Španielska i severnej Afriky. Vikingovia osídlili Grónsko aj Island, usadili sa v Británii a v 10. stor. doplávali do oblasti Severnej Ameriky.

Výpravy dánskych vikingov, na rozdiel od švédskych a nórskych, boli veľmi dobre organizované, a preto dosiahli najväčšie úspechy. Približne v roku 800 zaútočili na Franskú ríšu Karola Veľkého, roku 820 ovládli Stredozemné more a v roku 846 dokonca obliehali Rím. V 9. st. sa útokom cez rieku Seinu zmocnili Paríža. Roku 911 časť vikingov (Normanov) osídlili dnešnú Normandiu (odtiaľ dnešné meno tejto časti Francúzska) a splynula s miestnym obyvateľstvom. Najväčšou korisťou dánskych vikingov v 9. storočí však bola Británia, ktorej severovýchodnú časť osídli a kde vyhlásili i svoje právo – Danelaw.

Jedným z dôsledkov vikinských výprav bolo i šírenie kresťanstva. Vzniklo osem biskupstiev – prvé z nich boli Ribe, Slezvik a Aarhus. Doba vikinských výprav priniesla aj vznik prvých miest – Ribe, dnes už neexistujúce Hedeby a o niečo neskoršie aj ďalších, ako Roskilde (Sjaelland) a Lund (Skaane – južné Švédsko). Vzniká aj nová vrstva obyvateľstva – obchodníci. Jazykové rozdiely medzi Dánmi, Švédmi a Nórmi boli pomerne malé, avšak hlavne v runovom písme začínajú vznikať prvé rozdiely. Krajina, pôvodne barbarská dostáva podobu rannofeudálneho štátu i keď paralelne ešte existovalo rodové i otrokárske zriadenie. V tomto období sa už početnejšie vyskytujú runové kamene, ktoré okrem magického významu čoraz viac nadobúdajú svetský charakter. Runové písmo sa vytesávalo do kameňov a obyčajne vypovedalo o urodzenosti predkov, majetku a hrdinských činoch.

Vikinské výpravy boli tak výraznou časťou dánskej histórie, že pamiatky, artefakty na vikingov nájdete nielen v Dánsku a ostatných severských krajinách, kde sú veľmi početné, ale nechýbajú ani v mnohých ďalších krajinách. Vikinské exponáty majú múzea v USA, Kanade, Veľkej Británii, Fínsku, Rusku, Francúzsku a iné.

převzato ze slovenských internetových stránek dansko.sk