Martin Krupa, Island 1998

Flatey

Askja

Bicyklovanie na Islandu

Herdubreid

Island bol pre nás už dlho tajomným miestom…

Island bol pre nás už dlho tajomným miestom, o ktorom sme toho veľa nevedeli, no niečím nás priťahovalo… Príprava spočívala v čítaní islandských ság, turistických sprievodcov, chodení po horách, robení kľukov, zarábaní peňazí, zháňaní informácii po Internete, písaní emajlov, zháňaní sponzorov, nákupe výstroje, leteniek, liekov až po psychickú prípravu pri pohárikoch whisky. Zrejme sme sa pripravili tak akurát, lebo výlet to bol skvelý a návrat do vlasti nie najradostnejší…

FLATEY

Včerajšie trasenie bolo skutočne zemetrasenie. Podľa dnešných správ malo silu 5.3 Richterovej stupnice, epicentrum bolo 30km od Reykjavíku. Niekto má šťastie – vraj bolo najsilnejšie za posledných 30 rokov… Autobusy tu slúžia na mnoho účelov. Okrem ľudí vezú aj poštu, sympatické mladé sprievodkyne, roznášajú noviny a fungujú ako pojazdná tel. ústredňa. Aspoň náš vodič stále telefonoval a raz prebral aj telefón pre Olafssona v treťom rade…

ASKJA

Skvelá túra pokračovala snehovým poľom, pod ktorým bola čerstvá láva. Slniečko svietilo. Pohoda. Z dnešných zhruba 25 kilometrov sme veľkú časť (dve tretiny) prešlapávali snehovým poľom, zväčša nie príliš hlbokým, občas po kolená. Výborne sa opäť osvedčili naše skvelé návleky a Meindle (a Jureho Salomony, samozrejme). Namiesto lávovej púšte sme občas skoro zapadli do lávového bahna a občas sa robili obchádzky okolo jazierok pod snehom. Inak krásna túra. Na druhom konci krátera nás po 2 hodinách zaviedla vôňa síry k jazieru Víti. Je to jeden z kráterov na dne krátera Askja. Vznikol pri výbuchu sopky v roku 1875. Je to jama s priemerom asi 100 metrov a hĺbkou asi 30 metrov. Na jej dne je modré jazierko, okolo ktorého sa zo skál valia oblaky síry…

BICYKLOVANIE NA ISLANDE

Maťa sme presvedčili, aby sme si požičali bicykle. Drbali sme sa 40km k jednému vodopádu (Detifoss) a potom späť. Po ceste určenej pre autá s pohom na všetky štyri kolesá. Trvalo nám to 9 hodín. Mali sme pritom len jednu konzervu tuniaka, jedny sušienky a zopár hltov vody. Zatiaľ najhorší deň na Islande. Nikdy viac (aj podľa Libora – protivietor, piesok, rolety na ceste). Ale vodopády (Detifoss, Selfoss) boli dobré. Detifoss je vraj najväčší v Európe, asi prietokom…

HISTORICKÁ POZNÁMKA O ISLANDE A SLOVENSKU

Pred nejakým časom vyšiel v našich končinách cestopis istého moravského cestovateľa z tuším sedemnásteho storočia, ktorý, verte či neverte, navštívil Island. Písal tam o ňom ako o krásnej krajine obývanej malými smradľavými ľuďmi, medzi ktorými si našinec pripadá ako obor. Na vstup do ich obydlí vraj bolo treba naozaj slušnú dávku sebazaprenia a zvedavosti, špina a chudoba tam bol podľa všetkého neúnosná.

Pred nejakými päťdesiatimi-šesťdesiatimi rokmi bola situácia bez pochyby iná, stále však na tomto ostrove živoril jeden z najchudobnejších národov Európy. V centre kontinentu vtedy sídlil národ, ktorý obýval nádejnú a vcelku prosperujúcu krajinu, a mal šance a príležitosť zaradiť sa medzi spokojných a sebavedomých Európanov. Keby vtedy niektorý z Islanďanov obetoval celoživotné úspory a rozhodol sa podívať na Slovensko, určite by zatúžil, aby aj u nich raz bolo tak, ako tu.

Úplný text najdete na adrese http://www.ui42.sk/island

Martin Krupa, 31. října 1998