Deň básnika Eino Leino „Eino Leinon päivä“

Eino Leino, vlastným menom Einar Leopold Lönnbohm bol veľkým fínskym básnikom, inšpirovaným fínskou prírodou a kultúrnym dedičstvom. Jeho hlavné dielo Helkavirsiä (1903–1916), je založené na Kalevale.

Eino Leino sa narodil 6.júla 1878 v Paltamo neďaleko Kajaani. Jeho otec Anders Lönnbohm bol zememerač, matka Anna Emilia pochádzala z kňazskej a dôstojníckej rodiny. Eino bol najmladším z desiatich detí. Básne písal už ako 10-ročný, posmelený a podporovaný starším bratom Kasimirom, ktorý bol tiež básnikom. Už ako 12-ročnému mu v novinách Hämeensanomat (v roku 1890) vyšla v báseň Kajaanin linna (Hrad v Kajaani). V tom istom čase mu brat Kasimir dal meno Eino Leino. Jeho otec zomrel, keď mal Eino 10 rokov, a smrť jeho matky o 5 rokov neskôr mala hlboký vplyv na jeho tvorbu. Eino Leino prekladal mnoho Runebergových textov do fínčiny už ako 16-ročný, neskôr prekladal Danteho a nemeckú poéziu.

Prvá zbierka básní mu vyšla v roku 1896. Bol prijatý na Helsinskú univerzitu, ale neurobil dôležitú skúšku, ktorá zabezpečovala štipendium pre chudobných študentov zo štátnych príspevkov. Bola to nevýhoda pre študenta, nie však pre básnika. V Helsinkách sa zoznámil s osobnosťami ako Juhani Aho, Arvid Järnefelt, Jean Sibelius, Akseli Gallén, Pekka Halonen a Otto Manninen. Stal sa neo-romantikom ako väčšina intelektuálov toho času. Bol redaktorom časopisov Nykyaika neskôr novinárom v Päivälehti a kritikom a fejtónistom v Helsingin Sanomat.

Eino nebol šťastným človekom, čo sa často odráža v jeho básňach. Bol trikrát ženatý – s prvou ženou Freyou Schoulz, s ktorou mal dcéru Eyu, sa po roku rozišiel. Spolu s novou priateľkou – poetkou L. Onerva – sklamaní opustili nevďačnú domovinu v roku 1908, plánujúc zostať v zahraničí na dlhé roky. Usadili sa v Ríme, kde sa Eino sústredil na preklad Danteho Božskej komédie. Vo Fínsku však nedostal priaznivý ohlas, čo zranilo jeho citlivú dušu. Po studenej zime v Ríme sa Eino po ôsmych mesiacoch vrátil do Fínska.

Už v Ríme sa Eino stal bohémom, a vo Fínsku sa vystrojil vychádzkovou paličkou a lemovaným klobúkom, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou jeho „imidžu“. Spoločnosť sa medzičasom zmenila, Leino sa venoval už iba svojej poézii a zanechal prácu v novinách. Každopádne, stále sa zúčastňoval spoločenských rozhovorov a bol pravidelným návštevníkom bohémskych klubov a reštaurácií v Helsinkách. O úspešný návrat a vylepšenie svojej reputácie sa Eino Lenio postaral literárnymi večermi v roku 1912 poriadanými po celom Fínsku. V roku 1913 sa oženil po druhýkrát – s mladou harfistkou Aino Kajanus – iba týždeň potom, ako sa jeho láska L. Onerva vydala za mladého skladateľa Leevi Madetoju. Jeho manželstvo však opäť vydržalo iba zopár mesiacov – bohémsky štýl života mal Eino stále v krvi. V decembri 1915 začal Eino vydávať svoj vlastný týždenníkSuununtai. Toto obdobie v jeho živote bolo veľmi tvorivé – opäť sa začal zaujímať aj o politiku – a do jeho života vkročila ďalšia láska Aino Kallas. Tento vzťah skončil po troch rokoch veľkým škandálom, po vydaji Aino za estónskeho diplomata.

Fínska občianska vojna (1917–1918) zneistila Einove pozície, nakoľko sa nevedel rozhodnúť či je monarchistom, alebo republikánom. Po vojne z času na čas strácal zmysel pre realitu, kvôli vysokej konzumácii alkoholu. Kombinácia vášne, zúrivosti, tvorivosti a autodeštrukcie sa začala prejavovať už aj navonok. Na jar v roku 1921 však získal veľký obdiv v Estónsku, na recepcii poriadanej pre veľké literárne publikum. Tu mimochodom prebral svojmu priateľovi – básnikovi Gustavovi Suitsovi manželku Aino. S Aino Suitsovou žil, až kým nestretol Hannu Laitinen, ktorá sa stala jeho treťou ženou. Hoci manželstvo trvalo iba pár dní, boli oficiálne zosobášení, predtým ako Leino 10. januára v roku 1926 náhle zomrel v mestečku Tuusula ako 47 ročný. Jeho smrť bola pre Fínov, ktorí naňho už takmer zabudli, nečakaným šokom. Po rokoch sa Eino Leino stal fínskym národným básnikom, hoci bol počas svojho života považovaný za vyvrheľa.

Eino Leino napísal 32 básnických zbierok, 25 hier, 25 prozaických diel, 16 prekladov a 1 filmový scenár. Socha básnika stojí v Esplanadi Parku v Helsinkách.

Převzato z internetových stránek Priatelia Fínska na Slovensku, 1. září 2005