Ako švédsky hacker históriu zachránil

Nedávny netradičný prípad zo severskej krajiny Nórsko ukázal, že zatracovaní hackeri môžu byť občas aj užitoční.

Všetko sa začalo pre vyše deviatimi rokmi, keď sa Centrum Ivara Aasena pre kultúru a jazyky rozhodlo spracovať do digitálnej formy rozsiahlu zbierku obsahujúcu cez 11.000 titulov a bibliografických materiálov, ktoré zhromaždil slávny profesor Reidar Djupedal. Profesor stál pri zrode nového nórskeho jazyka nynorsk vychádzajúceho z miestnych dialektov. V krajine jazyk aktívne používa okolo 20 percent obyvateľov prevažne v západnej časti Nórska a približne 25 percent dennej tlače. Zvyšná časť obyvateľstva hovorí dánsko-nórskym jazykom bokmål. Pre zaujímavosť, k vytvoreniu databázy bol použitý databázový nástroj DBase vo verziách III a IV. Prednedávnom však zostavovateľ databázy zomrel. Na tomto smutnom fakte by na prvý pohľad nebolo nič zaujímavé, keby si administrátor nebol vzal so sebou do hrobu aj prístupový kód k databáze. A ako na potvoru, bol jediným zamestnancom, ktorý uvedené heslo poznal.

Samozrejme, okamžite sa rozbehla záchranárska akcia medzi ostatnými knihovníkmi pod vedením Ottara Grepstada, riaditeľa Centra Ivara Aasena, no bez valného úspechu. Keď sa už pracovníkom kultúry minuli všetky dostupné možnosti riešenia, siahli po poslednej záchrane – uverejnili výzvu o pomoc na vlastnej internetovej stránke. Predstavitelia centra zároveň sprístupnili na webe inkriminovaný databázový súbor a čakali na odozvu. Až potom nabrali udalosti rýchly spád. Poštu centra ihneď na to zaplavili e-maily od vyše stovky ľudí a svoju pomocnú ruku chceli podať aj parapsychológovia. No všetkých predbehol istý programátor Joachim Eriksson. Tomu stačilo len necelých päť hodín, aby heslo rozlúštil a odoslal ho späť elektronickou poštou. Databáza a v nej uchovaná história boli zachránené.

„Je to príbeh s happy-endom,“ okomentoval na záver neštandardné pátranie Ottar Grepstad. Mimochodom, odhalené heslo „ladepujd“ nebolo žiadnym veľkým hlavolamom – ide zrkadlovo prevrátené priezvisko zakladateľa zbierky. Jediné, čo sa zrejme už nedozvieme, je spôsob, akým Eriksson heslo vlastne odhalil. Programátor pracujúci pre švédsku vývojársku firmu Snowcode, zameranú na tvorbu počítačových hier, totiž odmietol novinárom poskytnúť akýkoľvek komentár.

Martin Kováč, 17. června 2002
www.zive.sk

Poznámka:

Hacker – většinou odborně zdatný člověk, který si libuje v řešení problémů a překonávání limitů. V současné době se však toto slovo používá hlavně pro skupinu lidí, jejíž zálibou je činnost nepříliš legální, pro skupinu lidí, jíž vzrušuje nabourávání se do počítačů a telefonních systémů. Že k tomu potřebují odborné znalosti, které většinou převyšují znalosti lidí, kteří se naopak snaží, aby tyto systémy byly funkční a nenabourané, je nasnadě. Správně by se těmto „nabourávačům“ mělo říkat „crackeři“. Skuteční hackeři s nimi nechtějí mít nic společného.

ms