Toplist Na vrcholu
znak SLSeverské listy

           

 

Entuziazmus Slovenska je mi sympatický…

Cecilia Julinová, foto Robert Kiss
Cecilia Julinová, foto Robert Kiss

Švédsko má na diplomatickej úrovni svoje zastúpenie na Slovensku v podobe konzulátu. V marci 2004 bude v Bratislave otvorené veľvyslanectvo tohto severského kráľovstva. Od polovice septembra sa na svoju misiu veľvyslankyne pripravuje Cecilia Julinová, ktorá prišla do Bratislavy priamo z Washingtonu, kde zastupovala švédske záujmy predovšetkým v ekonomickej oblasti.

Vaša krajina prichádza na Slovensko s novinkou – v rámci zvýšenia efektivity sa budete o určité činnosti deliť s Fínskom…

Máme spoločný projekt s fínskym veľvyslanectvom v oblasti využívania niektorých služieb. Budeme v jednej kancelárskej budove, ktorá sa teraz stavia na Palisádach. Na recepcii budeme mať spoločný personál a časť agendy môžeme vybavovať efektívnejšie – napríklad vízové alebo konzulárne otázky v rámci schengenského priestoru. Ak sa to osvedčí, zrejme sa projekt zefektívnenia práce veľvyslanectiev ujme aj v iných častiach sveta. Dnes prebieha v rámci Európskej únie diskusia o tom, že niektoré krajiny by mohli mať delegované niektoré činnosti, ktoré by robili aj pre iné krajiny. Samozrejme, vzájomné politické a ekonomické vzťahy so Slovenskom budeme pestovať samostatne.

Švédsko vybavovalo agendu vo vzťahu k Slovensku cez svoje veľvyslanectvo v Prahe. Táto forma už nevyhovuje dnešnej realite?

Švédsko malo ambíciu otvoriť svoje veľvyslanectvo aj v Bratislave hneď po rozdelení Československa. Napokon sa tak stáva až teraz a urýchlil to skorý vstup Slovenska do EÚ. Švédsko sa snaží mať veľvyslanectvá vo všetkých členských krajinách EÚ, pričom z budúcich členských krajín zatiaľ nemáme veľvyslanectvá na Malte a na Cypre.

Mali ste doteraz nejaké kontakty so Slovenskom, alebo slovenskou ambasádou v Stockholme? Čo bude vaším hlavným poslaním?

Sprostredkovane áno, osobne však nie, pretože som sem pricestovala priamo z Washingtonu. Predtým som ešte pôsobila na veľvyslanectvách v Južnej Afrike, Izraeli a v Peru. Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan bude 9. -10. novembra na návšteve Švédska, takže budem mať dobrý dôvod prejsť si švédsko-slovenskú agendu… Ako veľvyslankyňa mám dve hlavné úlohy – pozorovať cestu Slovenska do EÚ a pokúsiť sa vytvoriť čo najužšiu spoluprácu Švédska a Slovenska v politickej, ekonomickej i sociálnej oblasti. Moja druhá hlavná úloha je prehĺbiť vzájomnú ekonomickú spoluprácu oboch krajín.

Je ekonomická agenda tou, ktorá dostane najväčšiu váhu?

Áno. Budeme pomáhať švédskemu priemyslu etablovať sa vo väčšej miere na Slovensku. Je to široká podporná agenda vzťahujúca sa na príchod nových firiem, alebo pri hľadaní vhodných obchodných partnerov na Slovensku. Taktiež máme ambíciu pomáhať slovenským subjektom hľadať si cestu do Švédska. Na Slovensku je veľa švédskych firiem a to, ako sa im tu darí, je pre mňa príjemným prekvapením.

A v politickej oblasti?

Okrem otázok spojených s členstvom Slovenska v EÚ sa zaujímame aj o vzťahy Slovenska a USA, ako aj vzťahy Európy a USA.

Možno povedať, že Slovensko má v súčasnosti dobré vzťahy s USA…

Áno, to je fakt. Okrem vzájomných vzťahov Slovenska a USA budeme tiež sledovať, ako sa bude v období rozšírenia únie vyvíjať dynamika vzťahov Európy a USA. To je dôležitá otázka, ktorá bude mať váhu aj na Slovensku. Európa má ťažkosti s koordináciou jednotného postoja, pretože každá krajina sleduje aj svoje vlastné ekonomické a politické vzťahy s najväčšou ekonomikou sveta, ktorou sú USA. Je dobré, keď sa európske krajiny snažia o vzájomnú koordináciu v čo najväčšej miere, nemyslím si však, že Európa ako taká môže dospieť v každom jednotlivom prípade k jednotnému názoru. Moja skúsenosť hovorí, že USA od Európy očakávajú jednotný postoj.

Aké skúsenosti z vašich doterajších misií môžete využiť na Slovensku?

Samozrejme, že Slovensku môžeme ponúknuť naše skúsenosti z členstva v únii. Môžeme sa podeliť o poznatky vyplývajúce z našich chýb i z krokov, ktoré považujeme za dobré. Keď Švédsko pred ôsmymi rokmi vstupovalo do únie, bola som práve na ministerstve zahraničných vecí. Svoje skúsenosti z diskusií s európskymi štruktúrami môžem využiť aj v rozhovoroch so slovenskými partnermi. Okrem toho mám skúsenosti s americkým pohľadom na transatlantické vzťahy. Potvrdzuje sa mi, že je dobré mať skúsenosti z rôznych častí sveta.

Vidíte priestor na to, aby Slovensko využilo švédske skúsenosti?

Tu vidím priestor na vzájomnú inšpiráciu. Je to moja prvá služba v mladej krajine, akou je Slovensko. S radosťou sledujem váš entuziazmus a veľmi imponujúce sú ekonomické reformy, ktoré zavádzate. Pred siedmimi, ôsmymi rokmi sme u nás zaviedli pomerne odvážnu penzijnú reformu založenú na fondoch, ktorá dnes už zaznamenáva úspech. Otázky penzijnej reformy rieši aj Slovensko, takže môžeme v tejto oblasti ponúknuť naše poznatky. Ale aj Švédsko sa môže inšpirovať Slovenskom – napríklad reformami v zdravotníctve. Vo Švédsku máme pomerne veľa prípadov práceneschopnosti, radi by sme túto oblasť prediskutovali s vašimi odborníkmi. Švédsko tiež môže pomôcť v oblasti vzdelávania. Európa má ambíciu stať sa do desiatich rokov najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta a vzdelávanie je silnou súčasťou tohto snaženia. Výskum, vývoj a vzdelávanie sú dôležité aj pre Slovensko.

Slovenské parlamentné strany sa zhodujú v tom, že pre krajinu nie je iná alternatíva ako členstvo v únii. Sú Švédi väčší pesimisti, alebo realisti ako Slováci?

Mám milé skúsenosti z rozhovorov s tunajšími ľuďmi, pre ktorých je vstup do únie prirodzený historický krok a v tomto postoji ste pomerne jednotní. Keď prebiehali predvstupové diskusie vo Švédsku, bol veľmi malý rozdiel v počte prívržencov a odporcov vstupu. Spoločenská diskusia mala skôr ekonomický charakter – hovorilo sa o vplyvoch únie na švédsku ekonomiku, hovorilo sa o nezamestnanosti. Tesná väčšina napokon povedala áno. Po vstupe švédska koruna mierne oslabila, ľudia sa cítili oklamaní, že to nie je tak, ako sa sľubovalo… V nedávnom referende, v ktorom Švédi odmietli spoločnú európsku menu, sa to napokon tiež prejavilo… Švédsko má mentálne blízko k neutralite a samostatnosti v rozhodovaní. Vyplýva to z historických skúseností, keď sa Švédsku v období neutrality darilo dobre. V politickej rovine najviac vystupuje proti EÚ strana životného prostredia.

Napriek tomu, že Švédsko má v Bruseli komisárku pre životné prostredie Margot Wallström…

Áno a to je dobré. Švédsko má v tejto oblasti čo ponúknuť.

Ktoré švédske hodnoty chcete na Slovensku prezentovať?

Keď Švédsko predsedalo pred dvomi rokmi EÚ, našou hlavnou agendou boli tri „e“ – enlargement, employment, environment. Otázky pracovných síl považujeme za dôležité a radi by sme spolupracovali v tejto oblasti. Čo sa týka životného prostredia, ľudia vo Švédsku majú všeobecné environmentálne povedomie, vzťah k prírode. Okrem toho by sme tiež radi odovzdali skúsenosti v otázkach rovnoprávnosti. Vo švédskom parlamente je približne 47 %-né zastúpenie žien, kým v slovenskom 17 %. Vo švédskej vláde je 11 ministrov a 11 ministeriek, na Slovensku ani jedna…

Ďalšou oblasťou je spoločenský vývoj. Myslíme si, že spoločnosť sa môže vyvíjať zdravo vtedy, keď dokáže skĺbiť dynamické hospodárstvo s fungujúcim sociálnym systémom. Náš minister hospodárstva zvykne hovoriť, že môžeme ďakovať nášmu vyspelému sociálnemu systému, že ľudia sa necítia ohrození technickým vývojom, čo má dobrý vplyv aj na ekonomický vývoj štátu. Robotník vo fabrike nemusí mať priveľký strach o to, že nové technológie ho vytlačia z práce. Ak sa tak aj stane, môže sa v rámci systému zúčastniť na vzdelávaní a zapojiť sa do novej ekonomiky. V týchto otázkach by sme tiež radi prezentovali naše skúsenosti.

Budú mať v pôsobení veľvyslanectva miesto aj kultúrne otázky?

Máme aj takéto ambície. Pri príležitosti otvorenia veľvyslanectva na budúcu jar bude časť aktivít venovaná rôznym kultúrnym akciám – výstavám, hudobným vystúpeniam. V dlhodobejšom horizonte sa budeme tiež zameriavať na kultúrnu výmenu medzi obomi krajinami do takej miery, ako to len bude možné. Prioritne však chceme približovať švédsku kultúru slovenskej verejnosti. Priestor tiež vidím v spolupráci švédskeho veľvyslanectva a švédskych firiem v oblasti financovania kultúrnych aktivít na Slovensku. Môže to pomôcť aj samotným firmám zviditeľniť sa aj prostredníctvom kultúry, ktorá sama, ako je známe, neoplýva prílišnými finančnými zdrojmi. Je tu niekoľko veľkých švédskych firiem, ktoré sú veľmi spokojné so svojou prítomnosťou na Slovensku. Z najväčších sú to napríklad IKEA, SCA, Volvo, AstraZeneca a mnohé ďalšie.

zhováral sa Robert Kiss

v Severských listech publikováno

Související články

Severský ostrov na Slovensku – 10. 5. 2004
Zrkadlo severskej rozmanitosti – 1. 3. 2004
Entuziazmus Slovenska je mi sympatický… – 10. 12. 2003
Švédské momenty Roberta Kisse – 15. 11. 2003

Hodnocení článku

Průměrná známka:  1,00   hodnoceno: 3 ×
Klikněte na známku:

 
 
 
 
 
  1 = výborný, 3 = průměrný, 5 = špatný

Prohlášení redakce

Obsah článku nemusí nutně vyjadřovat názor redakce.

Autoři příspěvků odpovídají za obsah a ručí za uváděné informace. Uveřejněné materiály podléhají platnému Autorskému zákonu. Převzetí článků je možné pouze s vědomím redakce.

Vaše názory k článku – diskuse

Nejlepší způsob, jak kontaktovat autora článku, je zaslání e-mailu na autor@severskelisty.cz.


Upozornění:

  Diskuse je částečně moderovaná. Vyhrazujeme si právo bez upozornění vyřadit nebo upravit příspěvky, které jsou v rozporu se zákonem, používají nevhodné výrazy nebo mají komerční či reklamní charakter.

  Redakce ani provozovatel portálu Severské listy nenesou žádnou odpovědnost za obsah diskusních příspěvků. Máte-li pocit, že některé z nich jsou nevhodné nebo porušují zákon, kontaktujte, prosím, administrátora diskuse na adrese webmaster@severskelisty.cz.


Diskuse zatím neobsahuje žádné záznamy.


Reklama

SEVERSKÉ LISTY • redakce: Dřenice 51, PSČ 53701, Czech Republic • info@severskelisty.cz
šéfredaktor: Michael Stanovský • stanovsky@severskelisty.cz, tel: +420 603 538 168

Název Severské listy je zapsán jako slovní ochranná známka na ÚPV ČR pod číslem 308361.

PROVOZOVATEL • Nakladatelství a vydavatelství Severské listy, IČ: 44437773

Copyright © Severské listy, 1998-2018 • Všechna práva vyhrazena • ISSN 1804-8552

Severské listy • redakce: Dřenice 51, 537 01  Dřenice, Czech Rep. • info@severskelisty.cz
šéfredaktor: Michael Stanovský, tel: +420 603 538 168

Copyright © Severské listy, 1998-2018. Všechna práva vyhrazena.

ISSN 1804-8552

cnt: 26.350.729 • onln: 1 • robot ostatni • php: 0.362 sec. • www.severskelisty.cz • 54.198.104.202
file v.20180224.034620 • web last uploaded 20180705.040335
2017:277 • 2018:103