Škandinávia v Bratislave, Fínsko v duši

ilustračné fota z bloku
Dana Dudinského a Laco Tabáka

Ostatný víkend sa v Bratislave konal prvý ročník zaujímavého a pre naše zemepisné šírky netradičného festivalu severského filmu, hudby a cestovania, v skrátenej verzii NORDFEST.

Ak načrieme do Severských listov alebo na internetový blog Laca Tabaka, dozvedáme sa, o čom mal NORDFEST byť. Keďže išlo o prvý ročník tohto festivalu, všetky očakávania, túžby a predpoklady, či už zo strany samotného organizátora alebo nedočkavej (sever Európy obdivujúcej) verejnosti, mohli byť predkladané len v rovine hypotetickej. Samotný program festivalu do určitej miery naznačoval, akým smerom sa festival bude uberať. Aj napriek tomu, že mnohé akcie (filmy, prednášky) prebiehali súčasne, každý návštevník si z bohatého programu mohol zostaviť ten „svoj“ podľa miery záujmu. Ja som sa ho snažil zostavovať vo fínskom duchu, čo sa mi až na jednu výnimku podarilo.

Teraz, po skončení prvého ročníka NORDFESTu môžem povedať, že splnil moje očakávania. Vystúpenia živej hudby oživili arénu v medziprogramových prestávkach, ale boli i príjemným spestrením a miestom pre myšlienkový odpočinok. „Cestovanie“ s pánom Stanovským bolo priblížením Škandinávie pre tých, ktorí po návšteve týchto končín stále túžia, i pre tých, ktorí dovtedy netúžili. Svoje pocity z cestovania po Škandinávii dokázal podať nenúteným spôsobom. Nie ako díler cestovnej kancelárie, ale ako „človek severom posadnutý.“

Taktiež priblíženie 5 hlavných krajín ich diplomatickými zástupcami na Slovensku bolo pútavé a podané z prvej ruky. Škoda len, že prednášali v anglickom jazyku a nie v rodnom, čo by sever priblížilo ešte viac. Osobne som sa prednedávnom zúčastnil prednášky fínskeho veľvyslanca na Slovensku, ktorá však bola podaná v krásnom fínskom jazyku (s tlmočením).

V sobotu som bohužiaľ nestihol jednu z mojich priorít festivalu Národné parky Fínskeho Laponska. Čiastočne som si to vynahradil pri nórskej repríze. Ale Fínsko je Fínsko. Potom prišla dávka fínskej kinematografie v podaní Moja matka a Mrazivé mesto. V nedeľu som dobehol počas blúdenia po švédskych národných parkoch, tešil sa na joikanie česko-sámskej Luomi a večernú Zamrznutú krajinu. Musím sa priznať, že joikanie v podaní Luomi je nenahraditeľným zážitkom a každý, kto sa NORDFESTu zúčastnil, ale nie práve v nedeľu podvečer za zvukov sámskeho joikania prišiel o veľa, veľmi veľa. Zamrznutá krajina bola mojim štvrtým filmom (prvým bol film, ktorý som ešte nespomínal Svetlá v súmraku) vo veľmi krátkom časovom období a na pomerne nepohodlných stoličkách. A asi z pomedzi všetkých aj najdepresívnejší. Čím nechcem povedať, že zlý alebo nepravdivý. Práve naopak.

NORDFEST sa pre mňa nemohol skončiť lepšie, ako sa skončil. Štyri fínske filmy, vystúpenie Luomi, či „prechádzanie sa“ po Škandinávii (a mnoho iného). Áno, konečne víkend aký už dávno nie, konečne festival šitý pre mňa. Pred samotným festivalom som sa cez e-maily poznal s pánom Stanovským, ako šéfredaktorom Severských listov. V jednej diskusii som vyjadril túžbu spoznať ho i osobne. Vďaka festu sa mi to podarilo. Posedenie s ním a konverzácia na tému severu určite nie je tou, na ktorú si človek na druhý deň nepamätá. Aj vďaka tomuto spoznaniu bude mať pre mňa prvý ročník NORDFESTu nevyčísliteľnú hodnotu. A hoci sa v nedeľu večer festival skončil, ja som si v pondelok v práci na dvere kancelárie nalepil plagát NORDFEST a rozhodol som sa, že tam bude až do druhého ročníka (ak tam ešte budem). Ale aby to nevyznelo až príliš optimisticky, ako keby som bol zaplatený za pozitívne hodnotenie, tak trošku kritiky na záver. Vedel by som si predstaviť do „filmu, hudby a cestovania“ zapliesť i trošku krásnej severskej (fínskej) literatúry. Verím, že sa dočkám druhého ročníka, druhej dávky severskej kultúry. Verím, že takýto festival priláka mnoho ďalších priaznivcov pre krajiny severnej Európy, že sa tam o rok stretneme.

Poďakovanie? Moje poďakovanie určite patrí všetkým tým, čo sa o NORDFEST zaslúžili, a teda tým, čo Škandináviu šíria pomedzi ľudí. A taktiež tým dvom „bláznom“ vďaka ktorým sa (pre mňa) niesol v takej priateľskej atmosfére.

Daniel Dudinský, utorok 22. mája 2007