Výstava Stromy a ľudia vo fínskej mytológii

Výstavu fotografií pod názvom Stromy a ľudia vo fínskej mytológii otvorili v Krajskom múzeu v Prešove. Ide o výsledok spolupráce Nadácie Zelená nádej a Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk so sídlom v obci Tulčík v okrese Prešov a fínskych fotografiek Sanni Seppo a Ritvy Kovalainen. Prvá z nich bola ústrednou postavou vernisáže.

Mária Hudáková, správkyňa Nadácie Zelená nádej, uviedla, že je to ich v poradí druhá výstavnícka aktivita po výstave laureátov fotografickej súťaže. Severské autorky oslovili asi pred troma rokmi. Cení si najmä to, že fotografie fínskych autoriek ukazujú stromy nielen ako ekologickú a ekonomickú, ale aj ako kultúrnu hodnotu.

Seppo po dnešnej vernisáži bola veľmi spokojná, pretože účastníci pochopili, o čom výstava je a okrem toho má pocit, že na Slovensku je podobný vzťah človek a les ako vo Fínsku.

Pred Prešovom mali možnosť vidieť výstavu ľudia v 14 mestách vo Fínsku a Švédsku. Prešov je prvou zastávkou na jej putovaní po Slovensku a Čechách. V Prešove výstava potrvá do 28. marca. Od 3. apríla bude v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, od 2. júla v Dome umenia v Opave a od 15. augusta v Kostole sv. Bartolomeja v Chebe.

Fotografie ukazujú rôzne tradície, ktoré fínski predkovia dodržiavali a z ktorých niektoré ešte stále pretrvávajú. Dominantou výstavy je tri metre vysoký šiator v tvare posvätného hája, ktorého steny tvoria fotografie pochádzajúce z posvätného hája v Estónsku.

Pre fotografky práca na tejto výstave bola nielen putovaním za fotografiami po Fínsku, Estónsku i ruskej Karélii, ale aj dlhými výletmi do archivov. Pripravili aj jej obšírnejšiu knižnú podobu. V roku 1997 sa kniha stala vo Fínsku knihou roka a okrem troch vydaní vo fínčine vyšla aj v anglickom a nemeckom preklade.

Zdroj: TASR, sme.sk, 4. marca 2008

O autorkách

Sanni Seppo (vľavo) a Ritva Kovalainen

Tamme-Lauri dub

Medveď a nevesta

Za lesným závojom

Stan v tvare posvätného hája

Sanni Seppo a Ritva Kovalainen, fínske fotografky, ktoré majú na svojom konte množstvo výstav, publikácií, filmových a multimediálnych projektov a zbierky ich fotografií môžu vidieť návštevníci múzeí vo Fínsku i Dánsku.

Sanni sa narodila v roku 1960, Ritva o rok skôr. Titul magister umenia obe získali na Univerzite umenia a dizajnu v Helsinkách. Sanni absolvovala 16 autorských výstav vo Fínsku a Estónsku a zúčastnila sa výše 60 skupinových výstav vo Fínsku, Švédsku, Japonsku, Anglicku, Českej republike, na Islande i na Slovensku. Medzi jej autorské výstavy patria Obrázky z Mexika (2000, Mexican Pictures) a Na okraji priepasti (1999, On the Edge of the Precipice), ktorá existuje aj v knižnej podobe. Na Slovensku je pravidelným hosťom ako lektorka Letnej fotografickej školy v Dome fotografie v Liptovskom Mikuláši.

Ritva má za sebou 32 autorských výstav vo Fínsku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Dánsku a Estónsku a účasť na výše 80 skupinových výstavách v Európe, Japonsku, Mozambiku, USA, Rusku a v Južnej Amerike. Jej najnovšia autorská výstava Krajina krásnych koní (Land of Beautiful Horses) má aj svoju knižnú podobu, z jej starších výstav spomenieme aspoň Spievajúci strom (1999, Singing Tree) a Obrázky z Tanzanie (1996, Pictures from Tanzania).

K jedinečnému spoločnému projektu Stromy a ľudia vytvorili v roku 2000 aj rovnomenný multivizuálny projekt. Spolupracovali tiež na multimediálnom programe Pátranie po lese (2000, Searching for the Forest) a na výstave a dokumentárnom filme Koniec dúhy (2007, End of the Rainbow), kde poukazujú na ničenie lesov v súčasnosti. Aj ich ďalšie spoločné vystavované diela sú spojené so stromami: Strom šťastia (2001, Tree of Happiness), Domčeky na stromoch (2004, Cabines on Trees) a najnovší projekt Brezy (2007, Birches).

Tamme-Lauri dub

Najväčší dub v Estónsku nachádzajúci sa pri dedine Urvaste a nesúci meno statku, na pozemku ktorého rástol. Strom boha hromu. Stromy hrali v živote predkov dôležitú úlohu. Posvätné stromy boli nedotknuteľné. Načúvali prosbám, liečili, vyžadovali si úctu a určovali osud.

Puiden kansa alebo Stromy a ľudia, nádherná poetická výstava fotografií so sprievodným textom. Výstava pre ľudí, ktorí milujú stromy a lesy.

Pre Sanni a Ritvu bola práca na tomto projekte dlhým výletom do fínskej mytológie a za starými fínskymi tradíciami, v ktorých boli osudy ľudí úzko späté so stromami a lesmi v ich okolí. Bola výletom do dôb, v ktorých boli lesy bez hraníc a tiahli sa všetkými smermi do nedoziernych diaľok. Projekt vznikal v rokoch 1993–1997 a kvôli fotografiám cestovali nielen po Fínsku, ale aj do Estónska a ruské Karélie. Rovnomenná publikácia bola v roku 1997 vo Fínsku ocenená ako najkrajšia kniha roka a v tom istom roku obe fotografky získali Suomi Prize, fínske štátne ocenenie pre umelcov.

K tejto práci ich priviedol šokujúci stav extenzívneho hospodárskeho využívania lesov vo Fínsku. V médiách sa diskutovalo o tom, či sú lesy dôležité z hradiska ekonomického alebo biologického. Nik však nehovoril o ich kultúrnych hodnotách. Sanni a Ritva videli, ako lesníctvo ničí prírodu, ale uvedomili si tiež, ako ničí ľudskú dušu, ktorá je spätá s prírodou.

Hoci v súčasnosti sa vo Fínsku už o lesoch z kultúrneho hradiska zoširoka diskutuje, dokonca sa tým oháňa aj lesnícky priemysel a majú zavedenú certifikáciu lesov, v praxi sa nič nezmenilo. Mnoho vlastníkov má rado svoje lesy, ale sú vedení k tomu, že nevyrúbať les z citových dôvodov, je len obyčajná slabosť. Výstava im má dodať odvahu, aby im láska k lesu vydržala.

Výstava pozostáva zo siedmich častí a zobrazuje miesta a stromy, ktoré sú spojené s rituálmi predkov a ukazuje aj vzťah dnešných ľudí k stromom. Fotografie s vysokou umeleckou hodnotou nás postupné sprevádzajú lesom a jeho duchmi, posvätnými hájmi, ktorých sa ľudská ruka nesmela dotknúť. Zobrazujú posvätné stromy, ktorých šum vo vetre podáva svedectvá o celých generáciách predkov. Rozprávajú nádhernú báj o medveďovi, kráľovi lesov, ktorý sa narodil na nebesiach a na zem bol spustený v zlatej kolíske, o zvyku vytesať kríž alebo iniciálky mŕtvych do stromu, aby sa viac nevrátili. Tento zvyk niekde pretrváva dodnes. Výstava končí fotografiami stromov a ľudí, ktorí sú s nimi spätí aj v dnešnej dobe.

Fínska mytológia má pomerné blízko k mytológii Slovanov. Aj naši predkovia mali posvätné háje, v ktorých sa ľudská ruka nesmela ničoho dotknúť. Aj v nasej mytológii bol medveď posvätné zviera. A naša súčasnosť sa, žiaľ, tiež nelíši od fínskej. Na lesy sa hľadí predovšetkým z ekonomického hradiska. Ani my by sme sa nemali hanbiť za lásku k stromom a lesu.

Medveď a nevesta

Najstaršia písomne zachytená báj o medveďovi opisuje lov medveďa. Medvede sa lovili počas zimného spánku. Zabitého medveďa priniesli spievajúc do domu, kde na jeho počesť začal obrad. Do domu k nemu vošla svadobná dvojica, nevesta a ženích, ktorých usadili za vrchstolom. Ľudia tancovali, pili pivo a jedli hlavu z medveďa podľa rituálnych zvyklostí. Po obrade sa poľovníci museli uistiť, že mŕtvy medveď išiel domov, aby tak zaručili zachovanie druhu. Medveďa museli pochovať dôstojne ako človeka. V lesnatých oblastiach stredného Fínska sa až do 17. storočia zachoval zvyk, že pochovávanie medveďa sprevádzali kostolné zvony. Aby zaistili, že sa medveď vráti domov, do súhvezdia Veľkého medveďa, jeho lebku, otvorenú smerom na východ, zavesili na borovicu a pod ňu zahrabali jeho kosti.

Za lesným závojom

Keď lesný duch začaruje človeka, ten potom ostane za lesným závojom, v inom svete, kde slnko vychádza na západe, rieky tečú opačné a koruny stromov rastú obrátene. Takýto človek sa záhadné stratí, nepoznáva známe miesta, nezmokne, keď prší, vidí čudesné veci, počuje podivné zvuky, nevníma čas, vidí tých, ktorí ho hľadajú, ale jeho nik nevidí a nepočuje, a keď sa chce dostať von, musí si obliecť šaty naopak alebo sa vyzliecť.

Stan v tvare posvätného hája

Steny stanu tvoria fotografie posvätného hája (hiisi) z Estónska. V ďalekej minulosti na týchto posvätných miestach v lese ľudia hodovali a prinášali obety lesným bohom. Nesmela sa v nich odtrhnúť vetvička ani jedinká bobuľka lesných plodov.