Zrkadlo severskej rozmanitosti

Štokholm priťahuje biznismenov i chovateľov sobov

Do odchodu vlaku ostáva desať minút. Lars, s ktorým sedím vo vestibule hlavnej stanice T-Centralen, otvára v papieri zabalenú becherovku a nalieva z nej do pohárov s logom kokakoly. „Daj si kolu, Robert,“ hovorí s úškrnom a podáva mi pohár. Vie, že tým slovám neverí a podvedome, akoby na ospravedlnenie postoja krajiny známej svojou toleranciou, nie však k alkoholu, dodáva: „Vieš, v niektorých veciach sa štát stará viac a v niektorých menej. Niektorí to môžu pociťovať ako obmedzovanie, ale ja som spokojný. Opitých na ulici nevidíš.“

Z oblakov vyzerá Štokholm nádherne. Všade na dohľad plno vody z ktorej sa vynárajú ostrovy, pevnina pokrytá lesmi, vrásky ciest vedúce od červených domčekov do centra, k budovám starým stovky rokov. A magické severské svetlo… Je vrastaný do prírody ako nejaká rezervácia žijúca vlastnými zákonmi. Tento pocit vyžaruje mesto, ktoré udáva európsky trend v informačných technológiách.

Pred desaťtisíc rokmi bolo územie Škandinávie pod ľadom. Slabnúca doba ľadová postupne odkryla nový priestor a severskí ľudia začali prenikať čoraz ďalej na sever. Ľad obrusoval skaly a vytvaroval z nich veľké kamenné chleby, ktoré vykúkajú spod zeme po celom Švédsku. Štokholm leží na siedmich veľkých ostrovoch, spolovice na jazere Mälaren a spolovice na Baltickom mori. V prímorskom okolí Štokholmu je roztrúsených 22 tisíc ostrovov, ktoré domorodci volajú šéry. Prírodné živly tu pracujú naďalej. Pevnina sa dvíha asi o pol metra za sto rokov, takže v ďalekej budúcnosti bude ostrovov čoraz menej a pevninskej súše čoraz viac. Šéry sú akousi druhou kožou metropoly Škandinávie. Desaťtisíce Štokholmčanov tu majú svoje víkendové domy a mnohí v nich bývajú aj po celý rok. V lete brázdia more tisíckami lodí, jácht a člnov, kým v zime si zrkadlo zamrznutého Baltiku vychutnávajú na korčuliach.

Na severe je najviac svetla v máji a v júni. Ešte o pol druhej v noci nie je úplná tma, temnomodrá obloha osvetľuje mesto ako filmovú kulisu. Naopak v zime sa už po tretej zmráka a v domovoch sa rozožínajú sviečky a kahančeky, aby priniesli atmosféru teplého, živého svetla. Štokholm dostal pomenovanie „kráska na vode obostretá magickým svetlom“. Podľa sociologických výskumov žijú v tomto meste ľudia, ktorí samých zaraďujú medzi najspokojnejších na svete. Miesta majú skutočne dosť. Keď vás pozve priateľ bývajúci na druhom konci mesta na kávu, to sa neodmieta. Veď je to len štyridsať kilometrov…

Švédsko po nevýrazných deväťdesiatych rokoch opäť prosperuje a domáca ekonomika výrazne založená na exporte nabrala nový dych. Rast je v tomto regióne vyšší ako priemer EÚ. Nezamestnanosť okolo piatich percent spôsobuje, že zamestnávatelia začínajú mať problém zohnať v niektorých odvetviach ľudí. Preto prognostici Švédskeho inštitútu pre konjunktúru nabádajú vládu, aby Švédsko viac otvorili ľuďom z iných krajín. Podľa nich treba upraviť zastaranú imigračnú politiku, aby umožnili prísť kvalifikovaným odborníkom na sever.

Pracovať doma…

Rozľahlé plochy štvrtej najväčšej krajiny Európy obýva len deväť milionov ľudí. Tvrdý život na vidieku sformoval vytrvalé, do seba zahľadené nátury. Ale Štokholm je otvorený, aktívny a inšpiratívny a takí sú aj jeho obyvatelia. Dnes je Štokholm najväčším škandinávskym mestom – spolu s predmestiami tu žije jeden a pol miliona obyvateľov. Dokonca aj Sámovia, pôvodní obyvatelia odľahlého Laponska živiaci sa chovom sobov v ňom nachádzajú svoj životný priestor. V Štokholme je ich už viac než na severe. Mesto týchto prírodných ľudí priťahuje, zažívajú v ňom dotyk s tretím tisícročím a tlak vymožeností doby mení ich pohľad na svet. Aj tu majú prírodu – pri mori, jazere či v lese sú z ktoréhokoľvek miesta v priebehu niekoľkých minút… Štokholmskí Sámovia rozprávajú viac o internete a globalizácii, ako o soboch, zime a rojoch komárov.

Štokholm dnes púta pozornosť aktívnych ľudí orientovaných na budúcnosť. Je metropolou krajiny s najviac rozšíreným prístupom na internet – sedemdesiat percent domácností má počítač a asi šesťdesiat percent domácností je „on-line“. Mesto magnetizuje najmä mladých a vzdelaných ľudí. Práve tu je najviac kvalifikovanej práce a aktívni ľudia pomáhajú mestu rásť. Štokholmský región dá každoročne prácu dvadsiatim tisícom nových ľudí, má to však háčik. Za rovnaký čas je postavených len tritisíc bytov. Niektorí kritickí experti sa domnievajú, že pomalá výstavba brzdí región v expanzii a tým aj rast celej krajiny… Projektanti sídlisk oponujú, že starostlivo zvažujú vhodnosť nových stavebných lokalít, aby nenarušili prírodný ráz regiónu. Rýchlosť územného plánovania sa nedá porovnať s rýchlosťou rozvoja počítačových, alebo telekomunikačných technológií. Tým skôr že ide o Štokholm, ktorý týždenník Newsweek označil za „Silicon Valley“ Európy. I tak tvorí z celošvédskeho hľadiska životný priestor jedného obyvateľa dvaapol izby. Veľa, málo? V luxusných štvrtiach nájdete aj deväťizbové byty…

Napriek tomu, že Švédi žijú v jednej z najvyspelejších krajín sveta, majú radi jednoduchý život. Internet nie je ich modlou, ale prostriedkom. Umožňuje pracovať doma, vďaka čomu pomáha lepšie si rozdeliť čas na prácu a rodinu. Dnes je vyše pol miliona Švédov on-line napojených na svojich zamestnávateľov, pričom sedia a pracujú v teple domáceho krbu.

Povyrazenie na mori

Kulturológ Arne Ruth hovorí, že generácia, ktorá tu vyrástla po vojne, patrí k najšťastnejším na svete. Vojna sa o Štokholm neobtrela. Kým iné krajiny sa museli vylízavať z jej následkov, vo Švédsku šiel život prirodzeným vývojom. Ženy dostali priestor, emigranti sa mohli integrovať do spoločnosti (Vyše miliona obyvateľov deväťmilionovej krajiny nemá švédsky pôvod), starostlivosť o starších spoluobčanov nie je iba frázou, pracovné podmienky sa v zahraničí stali predmetom obdivu. Všetko má svoje pravidlá. Aj prístup k alkoholu, veď v potravinách kúpite nanajvýš triapolpercentné pivo.

Je nadránom a mohutná loď Dancing Queen spoločnosti Vikig Line pristáva na brehoch fínskeho autonómneho ostrova Åland. Vytancovaní Švédi sa uložili k spánku a na breh vystupujem sám. O päť hodín sa loď odlepí od pevniny a zamieri späť do Štokholmu. Až večer v Štokholme chápem, načo majú na krátky výlet toľko batožín – je v nich lacný „tekutý nákup“… Tanec na lodi, dobré jedlo, priatelia a príjemné duty-free ceny – tomu hovoria štokholmskí dôchodcovia, azda najčastejší morskí vlci „pekne strávené chvíle“.

Zaujímavosti

O Švédoch je známe, že sa rozhodujú pomerne váhavo

„Lugnt och fint“ (pokojne a dobre), hovoria si, keď si nad niečím lámu hlavu a hľadajú riešenie. Chcú vedieť čo najviac a potom určia smer. Zrejme je to tým, že robia čo najmenej zbytočných krokov a chýb, aby ušetrili čas a energiu, čo sa im ešte z čias vikingov osvedčilo ako predpoklad prežitia. Keď chcú niekoho povzbudiť, vychádzajú zo svojho prostredia a povedia „nehádž sekeru do jazera“ (po našom „nehádž flintu do žita“).

Vyše polovica párov žije bez sobášneho listu

Ide o kvalitu a nie formu vzťahu… Podľa indexu OSN je Švédsko svetovým lídrom v riešení otázok súvisiacich s rozdielmi pohlaví. Ženy sa pozerajú životu priamo do očí a neboja sa prevziať iniciatívu a zodpovednosť. Spoločnosť sa nebráni, aby ženy dostávali väčší priestor, veď bezmála polovica poslancov švédskeho Riksdagu „nosí sukne“.

Prirodzený a „bezbariérový“ je aj kráľ Carl XVI. Gustaf

Švédsky kráľ je priateľ lesov a behu na lyžiach. K zámku Drottningholm, kde býva spolu s kráľovnou Silviou a tromi deťmi, sa ročne pritmolia desaťtisíce turistov. Kráľ si utiahol opasok a z 220-izbového zámku obýva iba 22 izieb, zvyšok sprístupnil verejnosti. Zámok prezývaný „švédsky Versailles“ leží pár kilometrov od starého mesta na ostrove Lovö.

Homo Sapiens Consultus alebo pracovná sila „novej ekonomiky“

Zamestnanec novej ekonomiky postavenej na informačných technológiách je lojálny sám sebe. To znamená, že u jedného zamestnávateľa neostáva dlhšie než 2-3 roky a viac sleduje víziu svojej osobnosti ako víziu „cudzej“ firmy. Je dynamický a kreatívny, preto sa najviac vyskytuje v štokholmskej IT-branži, médiách a v konzultantských firmách. Istotu nehľadá v stálom zamestnaní, ale vo svojich schopnostiach, ktoré môže ponúknuť na trhu. Riadi sa mottom – ten, kto dostal zlaté hodinky, prehral…

Homo Consultus veľa pracuje, rád však aj dovolenkuje. Hranica medzi prácou, voľným časom a súkromím je rovnako flexibilná ako jeho myslenie. Atmosfére na pracovisku prikladá veľký dôraz a preto práčky, postele a spoločné raňajky nie sú v štokholmských pracovných kolektívoch ničím výnimočným. Kontakty a priatelia majú veľkú cenu – prostredníctvom nich sa ľahšie získava ďalšia práca.

Robert Kiss, 1. 3. 2004