Zažívať islandsky rodinný život

jedno moje foto fotené na
Vianoce v islandskom
svetri, ktorý som od nich
dostal pod strom

Ešte pred rokom som nevedel, že je možné, aby som sa stal pomocníkom na farme a ešte k tomu tak ďaleko na severe za morom. Severské krajinky ma už dlho priťahovali, možno cez bežecké lyžovanie, temnejšiu hudbu, filmy a samozrejme pre krásnu prírodu a zaujímavých ľudí. Skúsil som šťastie cez agentúru SAPA, ktorá poskytuje možnosť Youth exchange – stráviť pár mesiacov na farme v Nórsku. Na moje počudovanie sa to vydarilo a tento pobyt mi možno dopomohol k tomu, že si ma ako pomocníka vybrali na islandskú farmu, asi 100 km východne od Reykjavíku. Najbližšie veľkomesto je Selfoss, ktorý má asi 4000 obyvateľov; a pozná ho každý Islanďan.

Našli si ma na web stránke Euresu, kde je po registrovaní sa možnosť vybrať si krajinu, druh práce atd. Keď som končil v Nórsku a na Eures už aj pomaly zabudol, prišiel mi e-mail a cesta či let na Island sa začala vybavovať. Samozrejme bolo treba pár papierov, ktoré som čo najrýchlejšie vybavil po návrate na Slovensko a asi po dvoch mesiacoch od e-mailu som prvýkrát letel a to z Bratislavy s medzipristátím na britskom ostrove a s doletom na ľadovom.

Privítalo ma takmer prázdne nočné letisko v Keflavíku a na ňom farmárka Valgerður. Bol október, samozrejme tma a keď sme vyšli von, myslel som, že ma odfúkne naspäť na Slovensko. Nasadli sme do terénneho auta, ktoré je na Islande takmer nevyhnutné (najlepšie je, keď pred obchodom v meste z obrovského auta, aké nemá ani najväčší slovenský mafián, vystúpi staršia pani a ide nakupovať) a po hodinke cesty, kedy vo vzduchu bolo každú chvíľu cítiť síru, sme došli na moje ročné pôsobisko.

Fotka fotená samospúšťou vyzerá až smiešne,
ťažko nájsť miesto, aby zobralo všetko na fotku,
som na něj  ja, kus z kravina
a v pozadí dom, kde bývame

Je to staršia farma, na ktorej žije manželský párik Guðjón 68 ročný a paní Valgerður 57 ročná. Farma je zameraná na produkciu mlieka s cca 35 dojnými kravami a s nejakými jalovicami, aj keď farmárka je taktiež v spoločenstve chovateľov sliepok, kačiek a pestovateľka kvetov, takže o čerstvé vajíčka nie je núdza. Ešte pred príchodom do Nórska som absolútne nemal predstavu, čo sa asi na takej farme robí, myslel som si, že sa budem vyvaľovať ako slovenskí pastieri na lúke v parádnej krajine so steblom trávy v ústach a dávať pozor na pasúce sa kravy, no za chvíľku som prišiel na to, že to funguje inakšie. Kravy sa pasú úplne samy za elektrickými plotmi a práca pomocníka je rôzna. Ideálne by bolo, keby som vedel obsluhovať dojacie mašinky, no keď videli, že nie som rodený farmár, tú najzodpovednejšiu robotu si nechali pre seba. Mojou prácou je hlavne čistenie vemien pred dojením, kŕmenie, upratovanie a čistenie kravína v ostatnom čase. Takže pracujem 4 hodinky pri rannom a 4 pri večernom dojení. Za mesiac mám možnosť vybrať si 5 dní voľna kedy chcem plus 12 dní letnej dovolenky, nie je to moc, no je to farmársky život, oni si nemôžu dovoliť ani 1 deň na farme chýbať. Ale tu sú na tento typ pomoci zvyknutí, už 20 rokov mávajú pomocníkov a to z celého sveta, napríklad Číňana, ktorý v živote nevidel kravu, Nigérijčana alebo švédskeho Róma. Dosť komplikovaná je komunikácia, keďže farmári nevedia anglicky, takže začiatky boli smiešne smutné.

Napriek tomu si Island užívam a oni sa snažia čo najviac mi k tomu pomôcť. Majú velikánsku rodinu z obidvoch strán a pri každej príležitosti sa vo veľkom stretávajú, klebetia, smejú sa a jedia. Jedia sa tu výnimočne perfektné jedla, od morských produktov po jahňacinu. Čo ma zatiaľ moc nepotešilo bolo konské mäso a islandská špecialitka svið, jahňacia hlava, ktorú som ale napriek nie moc príjemnému pohľadu vyskúšal, keď už bola na obed.

Vianočná fotka s vysvietenými krížmi na cintoríne

Špecialít je mnoho a nie len na jedenie. Je ňou aj otvorené kúpalisko, ktoré mam neďaleko od farmy a bolo prijemné plávať pri vonkajšej teplote -5 stupňov a potom isť do horúcej pary. Para je priamo z horúcej vody, ktorá pramení takmer všade. Je samozrejme zadarmo, elektrina je tiež veľmi lacná, čo bolo vidno cez Vianoce, keď bolo vysvietené všetko a všade vianočnými ozdobami. A keby geotermálnej alebo vodnej energie nebolo dosť, určite by stačila nejaká veterná elektráreň, keďže silný vetrisko pre mňa, je pre Islanďanov vánok. Možno každý dom ma „horúci hrniec“ v záhrade, tam sa dá výborne oddychovať v horúcej vode pri vonkajších -10 stupňoch s pohľadom na polárnu žiaru. Ďalším zážitkom bola islandská zábavka, keď sa mládež z tejto širokej rodiny vybrala na jazdu terénnymi autami ku Landmannalaugaru po vrstve asi metrového snehu. Svetlé ryolitové skaly okolo som bohužiaľ pre veľa snehu nevidel, ale dúfam, že v lete sa do tejto vraj veľmi navštevovanej oblasti vrátim.

Je toho množstvo, čo sa dá zažiť a vidieť na Islande, dúfam, že sa mi podarí ozaj čo najviac, pozerávam z farmy na Heklu a teším sa ako sa raz na ňu vyberiem. Je to zaujímavé zažívať islandsky rodinný život, jesť spolu s nimi, pozorovať ich a to všetko vlastne bez potreby nejakého peniazu. Plat za denné fitnes cvičenia v kravine mi ide na účet a ja si tu žijem tak ako väčšina Islanďanov (o ktorých som si myslel, že sú tichší a uzavretejší ako ja) takmer bezstarostný život popri „pracovnej dovolenke“.

Boris Verseghy, 26. února 2004